Schránku Všiva otvorila,
lavína ju privalila.
Keď sa z kopy vyhrabala,
kus papieru v labku vzala.
Zamračila čelo malé,
zatmelo sa Všivke v hlave.
Predvolebné blbosti?
Myslia, že to radosti?
O pozornosť lumpy žobrú,
čo tak spraviť niečo k dobru?
Sľuby večné patetické,
pokaždé sú identické.
Keď však prídu ku korytu,
zabudnú na slovač zbitú.
Ťažba daní, malé platy,
nepomôžu žiadni svatí.
Zavrie preto chvíľku oči,
bruško vrčí, hlávka točí…
/text: nat, kresba: sona/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára