Dávaš, dávam, dávame,
zajaca na smotane.
Tak Martinko vypisuje,
Všiva labky oblizuje.
Ale sú to prázdne slová,
bo Martin sa vždycky schová.
V Dudinciach ho vysnorila,
keď sa z bahna vynorila.
Martin zas do pupku tlačí,
na drink pozvať tiež neráči.
Nemá chalan ževraj času
leda zahryznúť klobásu.
Život má vraj sakra pestrý,
nestíha baliť na cesty…
Čo už s vami, milý pane,
konzervy sú nachystané…
Zavzdychla si hlasno Všiva,
s tými chlapmi tak to býva…
/text: nat, kresba: sona/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára