Motanica, ostuda,
vždy na niečo zabúda,
hore-dole pobehuje,
búdu sto krát oprašuje.
V kúte kúdle prachu zbadá,
od únavy na nos padá,
nevie, kde jej hlava stojí,
ledva kolo chvosta chodí.
Chcela ešte rýchlo prať,
rovnováhu udržať,
avšak mala toho moc,
z pračky už je kolotoč!
/text: nat, kresba: sona/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára