Zlatinko tá Všiva veru,
nie je nad hafiu dôveru.
Don Blška jej problém zrába,
smutný po kožúšku premáva.
Vraj sa blška zaľúbila,
smutné očká zarosila.
Všiva dlho neváhala,
do lunaparku ho brala.
Deň bol krásny, kriku, zhonu,
vatu zjedli, smiali spolu.
Všivu zlatý pocit hreje,
že jej priateľ smutný nie je.
/text: nat, kresba: sona/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára