Špáradlo patrí do koša

Hostina kráľovská, stôl sa už prehýba,
pod ťažbou koláčov, pohárov od vína.
Všiva už slinku má, hlavenka krúti,
od toľkých lahôdok, tisícok chutí.
Kilo chce udržat, líniu štíhlunkú,
kašle však na módu,
nebude špáratko z útulku.

/text: nat, kresba: sona/

Všiva priťahuje obojok

Penaženka prázdnom zýva,
nie Všivina slávna chvíla.
Na kafe sa nevyberie,
bo auto jej cash zožerie.
Na dovolenku tiež nemá,
tento rok je veľká bieda !!

/text: nat, kresba: sona/

Jazýčkom si zamlaskám, bruško malé pohladkám

Okuliarky na nos dala,
za uškom sa pošriabala.
V kuchárke si zalistuje,
pár receptov pospisuje.
Hostinu sa robiť chystá,
pozvať papať všivy z mesta.

/text: nat, kresba: sona/

Kotkodák, kohútovi na zobák!

Zavolala sliepka Všivu,
na pohárik sadnúť, k vínu.
Takto sa jej sťažuje,
že ju všetko jeduje.
Kurník sa vraj rozpadáva,
starý kohút nenapráva.
Po večeri sadne k telke,
zaspí pred ňou, deco veľké.

/text: nat, kresba: sona/

Bola raz jedna všivavá dorota…

Nezbednica všivavá,
pod posteľ sa schovala.
Susedovi do schránky,
nahádzala hrkálky.
Nepochopil sused fór,
dal Všivu na gramofón.
Zatočila Všive hlava,
celú platňu doškriabala.

/text: nat, kresba: sona/